Všetky články sú spracované podľa portálu www.prevenciasikanovania.sk

ŠIKANOVANIE

Šikanovanie .... jediné slovo, za ktorým sa skrýva množstvo utrpenia... Strach, že sa práve to vaše dieťa stane jeho obeťou, nie je až taký neopodstatnený. Podľa oficiálnych štatistík zažilo šikanovanie na vlastnej koži asi 30% žiakov našich škôl.

Ak máte to šťastie, že vám vaše dieťa dôveruje a vy sa dozviete, že je spolužiakmi šikanované -neváhajte a konajte! Obráťte sa nás, budeme riešiť každý vzniknutý problém šikanovania a každej jeho obeti poskytneme  bezodkladnú pomoc.

Dôverujte škole, je pripravená na to, aby problém vášho dieťaťa riešila kompetentne a zodpovedne.  Základným preventívnym opatrením školy je osvojenie  si princípu: „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách !“

Máte právo pýtať sa,  čo škola robí v prevencii šikanovania, aké opatrenia prijala na ochranu vašich detí a ako sú tieto opatrenia dodržiavané v praxi.

STOP ŠIKANOVANIU

informačný leták pre rodičov

 

Súčasná doba znásobuje rizikové faktory násilia medzi ľuďmi. Keď dospelého niekto udrie, kopne, nadáva mu, existuje na to celá rada pomenovaní: ublíženie na zdraví, na cti utŕhanie, násilné napadnutie. Keď sa niečo také stane dieťaťu alebo teenegerovi, väčšinou sa hovorí o šikanovaní.

Ani jeden rodič si nemôže byť istý tým, že jeho dieťa nebude týrané, samo nebude týrať iné deti, že sa so šikanovaním nikdy nestretne. Šikanovanie sa vo väčšej či menšej miere vyskytuje všade. Nie je pred ním imúnny žiadny typ školy. Vyskytuje sa i tam , kde by to nikto nepredpokladal.

Existujú určité prejavy detí, ktoré môžu mať vzťah k šikanovaniu. Čím viac sa ich objaví, tým je riziko väčšie. Jednotlivé prejavy nemusia mať samozrejme so šikanovaním nič spoločné, ale určite signalizujú skryté volanie dieťaťa o pomoc. Preto je veľmi dôležité, aby ste ich vy rodičia neprehliadli.

Čo je potrebné všímať si u svojich detí

·         dieťa nemá ani jedného kamaráta, s ktorým trávilo voľný čas

·         za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci alebo iní kamaráti

·         dieťa nie je pozývané na návštevu k iným deťom

·         dieťa odmieta chodiť do školy, aj keď skôr malo školu rado

·         dieťa nechodí do školy a zo školy najkratšou cestou, strieda rôzne cesty, prosí o dovoz autom

·         zo školy chodí hladné(agresori mu berú desiatu, lístky na obed)

·         stráca záujem o učenie a schopnosť sústrediť sa naň

·         dieťa býva doma smutné, apatické, má výkyvy nálad, zmieňuje sa o možnej samovražde, odmieta zveriť sa s tým, čo ho trápi

·         žiada peniaze, pritom udáva nevieryhodné dôvody, prípadne doma kradne peniaze

·         nápadne často oznamuje stratu osobných vecí

·         dieťa je neobvykle agresívne voči súrodencom alebo k iným deťom, prípadne prejavuje zlosť voči rodičom

·         sťažuje sa na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, ráno vracia, snaží sa zostať doma, svoje zdravotné ťažkosti preháňa, prípadne i simuluje

·         dieťa sa zdržiava viac doma, ako malo vo zvyku

 

Ako pomôcť svojmu dieťaťu

 

Keď vaše podozrenie prerastie v istotu, že vaše dieťa je šikanované, môžete postupovať podľa týchto krokov:

·         Poskytnite dieťaťu maximálnu oporu, rozprávajte sa o situácii s dieťaťom, verte mu a berte jeho slová vážne, nezľahčujte problém.

·         Obidvaja rodičia by mali spoločne navštíviť triedneho učiteľa  a riaditeľa školy a zistiť, či je škola schopná poskytnúť odbornú pomoc. Podľa toho sa rozhodnúť ďalej.

·         V prípade, že škola by rada pomohla, ale nemá odborné skúsenosti, je potrebné dohodnúť sa na urýchlenom vyhľadaní odborníka, ktorý by s triednym učiteľom spolupracoval.

·         V prípade, že škola spolupracuje s odborníkom, je vhodné dohodnúť, ako budete informovaní a priebehu nápravy.

·         V prípade, že škola nejaví záujem o riešenie, alebo tvrdí, že problém zvládne, ale nepresvedčí vás o svojej odbornosti, môžete kategoricky odmietnuť neodborný zásah, informovať nadriadené inštitúcie a zaistiť právnu ochranu dieťaťa.

Podľa situácie v škole, ale aj ďalších okolností, môžete uvažovať o ďalších opatreniach:

·         zaistiť ochranu dieťaťa na ceste do školy a domov

·         podať na polícii trestné oznámenie na agresorov, ktorí týrajú vaše dieťa

·         kontaktovať sa s orgánmi školy, kde majú zastúpenie ostatní rodičia a spoločne hľadať pomoc

·         nadviazať kontakt s odborníkom v Pedagogicko – psychologickej poradni alebo v Centre výchovnej a psychologickej prevencie

Použitá literatúra :

M.Elliottová : Jak ochránit své dítě, Portál, Praha 1995

M.Kolář : Skrytý svět šikanování ve školách, Portál, Praha 1997

M. Kolář : Bolest šikanování, Portál,, Praha 2001

P Říčan : Agresivita a šikana medzi dětmi, portál, Praha 1995

 

 

Čo môžu v prevencii šikanovania urobiť rodičia?

Každý, kto sa niekedy stretol so šikanovaným dieťaťom a poznal jeho trápenie, nemôže pochybovať o závažnosti problematiky šikanovania.

Šikanovanie patrí do kategórie agresívneho správania. Detská agresivita je problém celosvetový a jej prevencia sa aj vo vyspelých štátoch stáva predmetom výskumných prác psychológov, pedagógov, špeciálnych pedagógov.

Šikanovanie, ako sociálno – patologický problém, môže mať viacero príčin.

Smiková (2003) uvádza nasledovné:

·         Usporiadanie a filozofia školy

Ku školskému šikanovaniu môže prispievať aj samotné prostredie a atmosféra školy: toalety bez dozoru, miesta, kde nikdy nechodia učitelia, staré budovy s tmavými zákutiami, učiteľský zbor a personál školy sa zdržiava len vo svojich miestnostiach , učitelia sú príliš zaneprázdnení, aby registrovali incidenty, hromadné príchody a odchody žiakov celej školy, meškajúci učitelia, chaos v triede, učitelia, ktorí používajú sarkazmus, zosmiešňovanie niekoho, netolerantný prístup k odlišnostiam /farba pleti, fyzický handicap/, žiadna podpora nových žiakov, slabý dozor a dodržiavanie disciplíny, spoliehanie sa na to, že sa veci vyriešia, keď sa budú ignorovať.

·         Temperament dieťaťa

Výskumné zistenia poukazujú na to, že deti , ktoré šikanujú bývajú živé, energické, ľahko sa vedia nudiť alebo sú závislé vo vzťahoch k iným ľuďom a neisté. Napr. môžu žiarliť na úspech iných v škole či športe, ale aj na nového súrodenca, môžu mať poruchy učenia, čo ich hnevá, alebo môžu byť ubité tým, že sú samé týrané.

·         Vplyv rodiny

·         Zanedbávané dieťa. Ak je dieťa zanedbávané, alebo priveľmi trestané, môže si o sebe vytvoriť negatívny obraz. Dieťa sa môže cítiť frustrované, neisté. Takéto deti môžu začať druhých šikanovať, aby si dokázali, že sú hodné toho, aby si ich všímali.

·         Agresívna rodina. Dieťa, ktoré vyrastá v rodine s prevahou hlasných argumentácií, kriku, násilia, má sklon používať tento druh agresívneho správania aj keď je s deťmi. Ak sú rodičia sami agresormi, často podporujú alebo obraňujú agresivitu u svojich detí a nechcú pripustiť ich vinu na incidente šikanovania.

·         Rodina, v ktorej „všetko prejde“. Dieťa môže mať v rodine značnú voľnosť, takže môže mať problémy s tým, ako rozpoznať, čo je prijateľné, keď je s inými ľuďmi. Takéto dieťa zle reaguje na disciplínu. Môže byť rozmaznané a doma býva centrom pozornosti.

Hoci príčin, ktoré vedú k šikanovaniu je veľa a každé dieťa , ktoré šikanuje je jedinečné, mali by sme poznať príčiny, ktoré vedú k takémuto správaniu. Ak budeme poznať príčiny alebo faktory, ktoré vplývali na vytvorenie takéhoto správania u dieťaťa, pomôže nám to pri jeho usmerňovaní a ďalšej výchove.

Prevencia šikanovania v rodine

Väčšina preventívnych opatrení proti šikanovaniu sa musí začať doma, skôr než dieťa nastúpi do školy. Rodičia majú dôležitú úlohu pripraviť svoje deti tak, aby zapadli do vonkajšieho sveta mimo rodiny. Než deti začnú chodiť do školy, musia sa naučiť ovládnuť svoje agresívne impulzy a uznať, že aj ostatní ľudia majú svoje potreby. Deti sa nestávajú rovnako rýchlo spoločensky spôsobilé, ale nech je rýchlosť ich prispôsobenia sa akákoľvek, proces je vždy ten istý. Rodičia môžu pomôcť deťom nasledujúcim spôsobom:

·         byť príkladom dobrých vzťahov

·         zvládať vlastnú agresiu

·         dávať jasne najavo, že násilná agresia je neprijateľná

·         okamžite zastaviť akúkoľvek známku neprijateľnej agresie

·         identifikovať a pomenovať účinky agresie

·         opísať pocity obete agresie

·         učiť starostlivým a empatickým vzťahom.

Žiaľ, existuje tendencia predpokladať, že akékoľvek potlačenie agresie je zlé a že deťom by sa malo dovoliť alebo dokonca ich treba povzbudzovať, aby otvorene ukázali svoje city. V skutočnosti väčšina detí až príliš pohotovo každému ukazuje, čo si myslí! Deti sa naučia sebakontrole najlepšie tým, že najprv budú kontrolované zvonku. Keď deti rastú, miera vonkajšej kontroly, ktorú potrebujú, sa zmenšuje, ale ak sa kontrola zníži príliš rýchlo alebo sa nerealizuje ako prvý krok, výsledkom je nekontrolované a neposlušné dieťa. Rovnováha medzi vonkajšou a vnútornou kontrolou je veľmi jemná a musí sa ustavične nastavovať na potreby každého dieťaťa v každom vývojovom štádiu - tento proces je hotovým umením.

Deti, ktoré sú konštitučne predisponované k agresívnemu správaniu v dôsledku svojej genetickej, hormonálnej a temperamentnej konštitúcie si budú vyžadovať špeciálnu pozornosť, aby sa u nich zabránilo rastu agresie a šikanovaniu. Prístup k nim však nebude odlišný ako prístup k iným deťom. Neexistuje zázračné riešenie. V praxi si všetky tieto problémové deti vyžadujú "super rodičovskú starostlivosť" - inými slovami, tú najlepšiu opateru, ktorá zahrňuje:

·         naučiť deti zodpovednosti za seba a iných;

·         naučiť deti vážiť si seba a iných;

·         naučiť deti starostlivosti a jemnosti;

·         naučiť deti vhodnú asertivitu a agresiu;

·         stanoviť pevné, jasné a nemenné normy správania;

·         dodržiavať predvídateľnú, pravidelnú každodennú rutinu;

·         usmerňovať každý náznak agresie odpútaním pozornosti a včasným zásahom;

·         kontrolovať situácie, kde je agresia pravdepodobná;

·         vyvarovať sa násiliu doma, v škole alebo vo filme/televízii;

·         nikdy nedovoliť, aby neprijateľná agresia priniesla pre deti pozitívne výsledky - pri náprave skutkov treba vždy "zaplatiť".

Všimnite si, že štyri body obsahujú učenie. Toto je dôležitý bod, ktorý zdôrazňuje nevyhnutnosť aktívnej prevencie šikanovania. Nie je dobré očakávať, že deti prirodzene vyrastú zo svojej agresie bez zásahu dospelých. Aktívne učenie detí je také významné v prevencii agresie a šikanovania, že rozoberiem každý z vyššie uvedených bodov aj s náčrtom praktického prístupu.

Učiť deti zodpovednosti za seba a iných

Je iba jediný spôsob ako naučiť deti zodpovednosti a to je dať im zodpovednosť. Ale ak dáme deťom príliš veľa zodpovednosti skôr než sú na ňu pripravené, môže to viesť k nadmernej úzkosti a až dokonca k nezvládnutiu situácie. Zodpovednosť musíme zvyšovať krok po kroku a prispôsobovať ju špeciálnym požiadavkám každého dieťaťa. Toto sa dá urobiť iba s dobrým porozumením toho, čo každé dieťa potrebuje a s neustálou kontrolou. Kontrola je dôležitá k tomu, aby sme včas identifikovali akékoľvek problémy, ktoré môžu byť v kontexte prevzatia zodpovednosti obzvlášť škodlivé, až nebezpečné.

Tieto body môžu byť jasné, ale ich realizácia často chýba. Naučiť dieťa zodpovednosti si nevyžaduje iba dôkladné poznanie dieťaťa, ale aj čas. Ak si rodičia nájdu čas na porozmýšľanie o potrebách svojho dieťaťa a na to, aby mu poskytli individuálnu pozornosť, výsledok je pre všetkých prospešný.

Naučiť deti vážiť si seba a iných

Sebaúcta a úcta k ostatným sú úzko prepojené. Navzájom sa dopĺňajú a jedna je zrkadlovým obrazom druhej. Takže od dieťaťa, ktoré nemá úctu k sebe, nemôžeme očakávať, že si bude vážiť druhých. Nie je ťažké nájsť deti, ktoré majú malú sebaúctu, alebo zlý obraz o sebe. Deti, ktoré nemajú voči sebe kladné pocity, nielenže budú mať potešenie, keď sa budú k druhým správať zle, ale budú mať aj minimálnu úctu k sebe a k druhým. Preto tým, že naučíme deti úcte, môžeme dosiahnuť, že dieťa si vylepší obraz o sebe a prejaví úctu k iným. Dobrý príklad zo strany dospelých je jeden z najlepších spôsobov ako naučiť deti týmto zložitým vzťahom, ktoré sa slovami veľmi ťažko vysvetľujú. Nestačí len povedať "rob to takto". Väčšina detí potrebuje príklad, ktorý by nasledovala.

Naučiť deti starostlivosti a jemnosti

Niektoré deti sú starostlivé prirodzene, ale väčšina nie je a musia sa starostlivosti trpezlivo naučiť. Ako sme už povedali, dobrý príklad dospelého je jeden z najlepších spôsobov ako naučiť deti starostlivosti. Keď deti cítia, že sa o ne starajú, budú sa starať aj o druhých. Niekedy je nevyhnutné deti naučiť, ako byť láskavý a jemný. Znamená to vziať dieťa za ruku a ukázať mu v najmenších detailoch presne, čo sa od neho vyžaduje. Tak ako keď učíte dieťa písať.

Naučiť deti vhodnej asertivite a agresii

Na agresii, ktorá je správne nasmerovaná a adekvátne regulovaná, nie je nič zlé. Napríklad, mnoho športov si vyžaduje využitie kontrolovanej agresie a slúžia ako dobrá skúsenosť na zvládnutie hnevu a agresie. Niektoré z bojových umení sú obzvlášť dobré na ovládanie agresie. Majú veľmi jasné pravidlá, kedy a ako sa môže agresia použiť a veľmi dôkladne sa dávajú pozor, aby sa zachovával kódex správania sa.

Deti sa učia kontrolovať agresiu aj v hre, v predstavách a v bojových hrách s inými deťmi. Aj tu sa vyžaduje dôsledná kontrola, a ak treba, aj zásah, ak sa agresia vymkne z rúk. Nie je nezvyčajné, že deti sa hrajú veľmi agresívne vojnové hry často sme veľmi prekvapení, aké agresívne vedia byť zdanlivo nevinné deti. Hry na predstavivosť sú užitočné, aby sa deti naučili kontrolovať svoje emócie. Avšak nemiestne agresívna hra by sa mala aktívne obmedzovať a energia detí by sa mala konštruktívne presmerovať.

Stanoviť pevné pravidlá pre každodenný život

Do určitej miery môžeme na prejavy neprijateľnej agresie alebo šikanovanie pozerať ako na zlyhanie disciplíny - buď sa dieťa nenaučilo pravidlá rozumného správania sa alebo ich zámerne porušilo. Stojí za to si pripomenúť, že slovo "disciplína" pochádza z latinského slova disciplina, čo znamená učiť sa. Dôležitosť naučiť sa zvládnuť agresívne impulzy sme už zdôrazňovali a jasná a stála disciplína je nevyhnutnou podmienkou, ak deti majú mať šancu naučiť sa, čo je správne a čo je nesprávne.

Užitočná je konzistencia medzi normami stanovenými doma a normami stanovenými v škole, ale nie je absolútne nevyhnutná, pretože deti veľmi dobre vedia, aké správanie je v akej situácii prijateľné. Napríklad, deti sa veľmi často naučia správať sa inak k učiteľom, ktorí sú prísni, v porovnaní s učiteľmi, ktorí nedodržiavajú tak prísne normy správania, ktoré sami určili.

Pravidlá treba väčšinou stále opakovať, kým sa nestanú automatickou súčasťou každodenného života. Výhodou je, keď dostaneme agresiu pod kontrolu v každodennom živote takým spôsobom, že šikanovanie sa stane práve také nemysliteľné, ako vojsť do postele v topánkach alebo jesť sediac na stole. Začlenenie pravidiel spoločenských vzťahov do každodennej rutiny je veľmi účinným spôsobom dosiahnutia požadovaných noriem disciplíny. Keď sa nám toto podarí, bude iba niekedy potrebné opakovať pravidlá a šikanovanie sa pravdepodobne neobjaví.

Kontrola a usmernenie agresie

Už sme zdôraznili veľký význam dôslednej kontroly detí, aby sme zabránili šikanovaniu. Nevyhnutná úroveň kontroly, ktorú vyžaduje každé dieťa, bude rôzna pri rôznych deťoch, ale nebude ťažké odhadnúť, či sme túto úroveň stanovili správne alebo nie. Ak sa objaví šikanovanie, je dôvod predpokladať, že kontrola je nedostatočná. I keď sa možno táto teória zdá nepraktická a umelá, šikanovanie sa väčšinou vyskytne tam, kde je kontrola najslabšia. Dobrá kontrola je nielen že veľmi účinná, ale umožní nám okamžitý zásah pri zistení šikanovania predtým, než príde k väčšiemu poškodeniu.

Jednou z výhod presmerovania agresie do športu je v tom, že športové aktivity majú väčšinou vysokú úroveň kontroly. Pravidlá správania sa sú vo všetkých športoch jasné a musia sa ustavične uplatňovať pod prísnou kontrolou. Športy a súťaživé hry môžu poskytnúť výborný základ pre usmernenie a riadenie agresie.

Vyhýbanie sa podporovania agresie

Všetka tvrdá práca uvedená vyššie by mala malý účinok, keby sa súčasne šikanovanie a iné neprijateľné agresívne správanie nepovzbudzovalo a neodmeňovalo. Nepriaznivý účinok sledovania násilia a agresie v reálnom živote alebo vo filmoch je na zraniteľné deti dobre zdokumentovaný, a preto je nelogické na jednej strane jej deti vystavovať a potom sa sťažovať, že sú agresívne.

Ak deti vidia, že agresívne správanie prinesie odmenu, bude v ňom, samozrejme, pokračovať. Odmenou za šikanovanie môže byť aj niečo, než len okamžité vzrušenie zo získania moci nad inou osobou. Môže ňou byť dosiahnutie vysokého postavenia v skupine alebo získanie perverzného osobného uspokojenia z postúpenia agresie, ktorej sme boli vystavení od inej šikanujúcej osoby, na druhú osobu. Všetky tieto "odmeny" zo šikanovania treba dôsledne zvážiť a pokiaľ možno sa im vyhnúť.

Pre mnohých sa program prevencie agresie v rodine môže zdať náročný a nemôžeme očakávať od všetkých rodičov, že ho budú dodržiavať. V takýchto prípadoch treba hľadať pomoc u príbuzných, učiteľov a podobne.

 

 

Kyberšikana - odporúčania rodičom

Čo je kyberšikanovanie?

Je to úmyselné ubližovanie a zosmiešňovanie iných prostredníctvom nových informačných a komunikačných prostriedkov. Takéto nepriateľské správanie zo strany jednotlivca, alebo skupiny, sa uskutočňuje takým spôsobom, že sa obeť nedokáže účinne brániť ani v „bezpečí“ domova.

Čo je cieľom kyberšikanovania?

 Niekomu ublížiť, alebo ho zosmiešniť použitím virtuálneho priestoru. 
   

    Sú to hlavne:

·         hanlivé a urážlivé správy zaslané prostredníctvom SMS, MMS a internetu na webovej stránke

·         ponižovanie, zastrašovanie, ohrozovanie, vydieranie, nepríjemné obťažovanie, ubližovanie, vulgárne nadávanie prostredníctvom komunikačných prostriedkov v elektronickom priestore

·         zneužívanie identity obete

·         kompromitujúce informácie a fotografie o obeti

·         internetové hlasovanie v neprospech obete

·         krádež hesiel

·         rozposielanie urážlivých a obťažujúcich správ pod menom obete

·         rozposielanie zosmiešňujúcich fotiek, obrázkov a nahrávok

·         webové stránky a blogy s cieľom niekoho ohovoriť a podobne.....

Čo môžu urobiť rodičia, ako postupovať ako sa správať ?

·         prijmite fakt, že virtuálny svet patrí do života vášho dieťaťa. Ak sa naučíte v ňom pohybovať, porozumiete lepšie vášmu dieťaťu

·         nemá zmysel zakazovať dieťaťu technické vymoženosti. Uvedomte si, že za kyberšikanu nemôžu technické vymoženosti

·         hlavnou príčinou šikanovania sú narušené vzťahy v nejakej sociálnej skupine, väčšinou to je okruh spolužiakov, alebo kamarátov

·         sledujte, ako sa dieťa správa pri elektronickej komunikácii. Všímajte si neobvyklé a varovné signály, vrátane reakcii na vašu prítomnosť

·         dajte deťom najavo, že môžu za vami prísť kedykoľvek a s každým problémom

·         získajte si dôveru svojich detí, lebo sa viac zdôveria kamarátom a učiteľom

·         stanovte si pravidlá, aby deti vedeli , “kde sú hranice“, ktoré sa nemôžu prekročiť

·         zistite aké sú technické možnosti ochrany vášho dieťaťa (napríklad uzamknutie niektorých stránok, nastavte si RODIČOVSKÝ ZÁMOK)

·         deti, ktoré žijú viac vo virtuálnom svete než v tom reálnom, sú viac ohrozené, preto podporujte ich reálne aktivity

·         naučte svoje deti chrániť si svoju identitu

·         rozmýšľajte o tom, kde by mohlo dochádzať k natáčaniu kompromitujúcich videí

·         ak sa dozviete o kyberšikane, skúste si uložiť, alebo vytlačiť mail, sms, mms ...môže to poslúžiť ako dôkazový materiál

·         skúste zistiť, kto je agresor. Podľa výskumov až 75% detí, ktoré takýmto spôsobom šikanujú, sú z tej istej školy, alebo triedy ako sú obete. Ak je agresor z rovnakej školy alebo triedy dieťaťa,kontaktujte riaditeľa. Každá pedagogická inštitúcia musí riešiť takéto nežiaduce správanie. V prípade podozrenia na trestný čin kontaktujte políciu

·         pri elektronickom šikanovaní je potrebné vedieť, že čím viac sa obeť snaží vyjednávať, argumentovať a dávať veci na pravú mieru, tým viac provokuje agresora k ďalším prejavom šikanovania, ktoré sa len stupňuje

·         zdôrazňujte deťom, že sa nesmú osobne stretávať s ľuďmi, s ktorými sa zoznámili cez mobil a internet

·         kyberšikana často úzko súvisí so šikanovaním, ktoré sa uskutočňuje reálne tvárou v tvár, preto sa pýtajte svojich detí, či im niekto neubližuje aj inak, ako v kyberpriestore

Čo by ste ako rodičia nemali prehliadnuť

Varovné signály - zmeny správania vášho dieťaťa, ak je obeťou šikanovania.

·         v poslednej dobe sa vám zdá, že menej času trávi pri počítači, z nevysvetliteľných príčin si vypína mobil, nečakane prestáva používať počítač

·         pri čítaní e-mailov, sms je nervózne, neisté

·         je nahnevané a depresívne po odchode od počítača, alebo po prečítaní správy

·         je smutnejšie, uzavretejšie, zhoršil sa prospech, je bez záujmu o niečo

Varovné signály - zmeny správania, ak vaše dieťa šikanuje

·         trávi pri počítači dlhé hodiny bez kontroly rodičov, často aj v noci

·         pri počítači, alebo pri čítaní sms , mms správ sa prehnane zabáva

·         nečakane rýchlo zatvára otvorené programy, vypína obrazovku, mobil, ak sa priblížite

·         nechce rozprávať o tom, čo robí na počítači

·         ak mu zakážete niektorý z komunikačných prostriedkov, je rozčúlené, začína vyjednávať a prosiť, aby mohlo počítač zase používať